Pískacie na návšteve: Deťom s rakovinou, n.o.

Autor: Martina Raczova

 

V priebehu minulého roka nadviazali Pískacie peknú a zaujímavú spoluprácu s neziskovou organizáciou Deťom s rakovinou. Celkový zisk z predaných tričiek bol venovaný nadácii. O ich aktivitách ako aj využití zdrojov, nám porozprávali riaditeľka n.o. Katarína Bagľašová a Lukáš Kuppé, s ktorými sme sa stretli v zrekonštruovaných priestoroch oddelenia detskej hematológie a onkológie Univerzitnej nemocnice na Kramároch.

Aká je úloha a hlavná činnosť vašej organizácie ?

 

L a K: Na našej Klinike detskej onkológie sa pacienti s rakovinou liečia úplne rovnakou chemoterapiou  ako vo vyspelých krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko či Austrália. Vzhľadom na výrazne zníženú a krehkú  imunitu pacientov počas cytostatickej liečby a na to, aby bola liečba úspešnejšia a rástol počet vyliečených pacientov, je úplne nevyhnutné vytvoriť adekvátne moderne vybavené a bezpečné prostredie so splnením náročných hygienických štandardov. 

 

A to je našou víziou.  Pomáhať, a to všetkými dostupnými spôsobmi. Chceme prispieť k inovácii detskej onkológie na Slovensku, aby sa naše deti liečili v podmienkach štandardných pre vyspelé krajiny EÚ a tým zlepšiť podmienky a šance na ich uzdravenie. 

 

Medzi naše štyri hlavné body patrí vzdelávanie personálu v oblasti komunikácie. Minulý rok sme mali školenia zamerané na rešpektujúcu komunikáciu a tento rok to bude etika na oddelení. Ak bude v našich tímoch nastavená pohoda, bude to pozitívne vplývať aj na našich pacientov a ich rodiny. 

 

Druhým bodom je psychologická aj materiálna pomoc rodinám. Naše oddelenie sa pre rodiny stáva na určitý čas druhou domácnosťou a chceme aby tá domácnosť na oddelení bola komplet vybavená. Preto zabezpečujeme pre rodiny plienky, pracie prostriedky, dezinfekčné prostriedky, vybavenie do kuchyne, proste všetko, čo tu potrebujú, aby sme im uľahčili ich situáciu a brali si so sebou do nemocnice len minimum vecí.

 

L: Tretím bodom je osveta. Chodíme po festivaloch a komunikujeme verejnosti, ako prebieha liečba, čím si rodiny prechádzajú. Aké typy diagnóz existujú a aká je ich úspešnosť. Komunikovať tiež, že čísla nie sú tak zlé ako sú vnímané verejnosťou pri slovách ´rakovina´ či ´leukémia´.

 

K: Nechceme tému detskej rakoviny tabuizovať, ale naopak chceme o tom hovoriť otvorene, verejne, aby sa toho ľudia nebáli. Pretože – samozrejme – vždy to je a aj bude šok.

 

Štvrtým dôležitým bodom je modernizácia priestorov. Začali sme vybudovaním Dennej kliniky ktorá funguje na ambulantné podávanie chemoterapie, jednodňové zákroky a kontroly. Vďaka Dennej klinike nemusia byť pacienti v dobrom stave po chemoterapii hospitalizovaní a trávia viac času doma s rodinou. Prerobili sme tiež spoločenskú miestnosť pre pacientov v školskom veku a tento rok sme otvorili zmodernizovanú časť lôžkového oddelenia detí do 6 rokov. Pribudla nová vzduchotechnika, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prostredia s vysokou kvalitou čistenia vzduchu, čo je pre deti a ich liečbu bytostne dôležité. 

 

Koľko ľudí za tým stojí?

 

K: Momentálne sme štyria zamestnanci. Ja pôsobím ako riaditeľka. Máme tu Nicol, ktorá má na starosti sociálne siete. Katka, ktorá sa stará o komunikáciu na oddelení a materiálnu pomoc rodinám a zabezpečuje pravidelné stretnutia s rodičmi, prípadne program na oddelení. Štvrtou je Dáša na pozícii vzťahového manažéra. Tá sa stará najmä o personál oddelenia, ale prakticky pomáha asi so všetkým. 

Je však za tým ešte omnoho viac ľudí, ktorých možno nevidno, no každý má svoju oblasť v ktorej je doma a pomáha ako sa len dá.

 

L: Moju funkciu nevedno úplne zaradiť. Ide o fundraising, ale aj projektový manažment a komunikáciu s verejnosťou.

Ako došlo k spolupráci a vzájomnému prepojeniu Pískacích, vašej nadácie a Martinusu? 

 

L: Keď som prišiel do neziskovky, uviedol som pár vecí, ktoré by som rád urobil inak a kde vidím isté nedostatky. Jedným z nich bolo povedomie spoločnosti o neziskovke a premýšľali sme nad tým, ako niektoré veci lepšie komunikovať. Ako to zlepšiť marketingovo. Rozhodli sme sa vytvoriť merch a jedným z návrhov boli Pískacie. Ten sme na istý čas odložili, no pri komunikácii s Mediacom padol nápad prepojiť Pískacie priamo s neziskovou.

Pískacie tričká deti milujú a keď to píska, tak to robí šťastných aj dospelákov. Všetci sme sa zhodli na tom, že to skúsime a rozhodli sme sa nadviazať kontakt s Pískacími. Dlho sa to celé plánovalo, komunikovali sme tvorbu nového pískatka. Spoluprácu sme spustili približne v polovici februára 2019 a keď sme zatlačili na sociálne siete, tak bolo odrazu objednávok viac, než sme očakávali a boli pripravení dodať. Bol to tlak aj na Pískacie, ale snažili sme sa to správne komunikovať a myslím, že ľudia tomu rozumeli, keďže išlo o dobrú vec. Nakoniec to vyústilo skvelou odozvou od ľudí. Do pískacích pásikavých tričiek sme obliekli skoro celú Pohodu a celkovo bol tento projekt úžasný.

 

K spojeniu Martinusu a neziskovej organizácie prišlo ešte v roku 2018, keď u nás spolu s petržalskou knižnicou realizovali projekt Prečítané leto. Pravidelne sem chodili na jeden deň v týždni a čítali z kníh, ktorými nám zároveň naplnili knižnicu. Keď došlo k spolupráci s Pískacími, komunikoval som to s manažmentom Martinusu. Projekt sa im veľmi zapáčil, preto neváhali s jeho podporou a tričká zaradili do predaja.

 

Čo vám priniesol projekt s Pískacími?

 

L: Asi najhlavnejším prínosom bolo to, ako nás ľudia začali vnímať. Bolo dôležité rozprávať sa s nimi a odprezentovať im, koho a čo presne podporili. 

Tým ďalším prínosom je, že sa vyzbierala slušná suma, akú sme zo začiatku ani nečakali. Zafungovalo to naozaj dobre, nakoľko Pískacie sú lovebrand. 

 

K: Krásne na tom bolo vidieť, že ľudia chcú pomáhať. Častokrát možno ani nevedia ako, ale keď sme im priniesli možnosť kúpiť si tričko a tým nás podporiť, tak to radi urobili.

 

Na aké účely bude použitá vyzbieraná suma?

 

K: To, čo by sme chceli stihnúť v najbližšom mesiaci – dvoch, je konferenčná miestnosť. Táto miestnosť je väčšinou využívaná doktormi, sestrami a iným zdravotníckym personálom prípadne rodičmi liečených detí hospitalizovanými na tomto oddelení. Slúži predovšetkým na lekárske konziliárne porady, tumor boardy a na konzultácie second opinion so zahraničnými doktormi. Cieľom týchto stretnutí je zabezpečiť každému dieťaťu bez rozdielu prístup k najlepšej možnej starostlivosti a liečbe a konzultácií k liečebnému postupu s poprednými odborníkmi na Slovensku a vo svete. Potrebujeme hlavne zriadiť telekonferenčné zariadenie, kde sa okrem konzultácii premietajú snímky a komunikujú tak vzájomne svojich pacientov. 

Aké máte ďalšie plány? Ako sa môžu ľudia zapojiť a poskytnúť vám pomoc? 

 

V najbližšom období budeme mať kampaň na 2% z dane. Pripravujeme súhrn, koľko bolo za obdobie fungovania n.o. investované do oddelenia a detí.  Aktuálne to vychádza na 1 500 000 eur a to sú vyslovene dary v podobe financií. Nie je tam ešte vyčíslené to, keď nám niekto venuje konkrétnu vec, materiál, drogériu, elektrospotrebiče či hračky. Tá suma je teda ďaleko vyššia. To je jedna forma pomoci, no sme veľmi radi, keď ľudia pomáhajú tak, ako vedia. Tým, čo majú. 

 

L: Častokrát stačia medziľudské vzťahy, vďaka ktorým sa môžeme dostať ku konkrétnej pomoci. Tých spôsobov je veľa: cez leto niekto prinesie nanuky, niekto tortu na narodeniny pacientom. Kto chce, ten vie pomôcť bez ohľadu na to, či ide o financie, alebo nejaký ľudský zdroj.

To je dobrý príklad pískacích tričiek alebo Martinusu. Keď firma pomáha tým, čo má a čo je jej náplňou. Takýmto spôsobom to máme úplne najradšej. 

 

K: Veľmi dôležitým aspektom je pre nás aj cesta bezodpadovosti. Je to názor, ktorý sa snažíme komunikovať aj našim darcom. Liečime deti a vraciame ich do života. Chceme tak pomáhať aj životnému prostrediu, aby sme tu všetci žili zdravo. 

 

Snažíme sa ísť stále krok po kroku vyššie a vyššie podľa aktuálnych možností a potrieb. Fungujeme od decembra 2015 a za ten čas sa nám podarilo realizovať veľa pekných projektov a to hlavne vďaka ľuďom, ktorí nás či už pravidelne alebo jednorazovo podporia. A za to všetkým zo srdca ďakujeme. 

 

Foto: Dávid Hanko,  Deťom s rakovinou, n.o.